Čínska kultúra na začiatku 20. rokov 20. storočia uznávala za ideál krásy malé nohy. Ženy, ktoré mali väčšie chodidlá, preto museli podstúpiť skracovanie chodidiel na požadovanú menšiu veľkosť. Zvyk sa udržiaval najmä v bohatej spoločnosti. Ženy, ktoré podstúpili skrátenie chodidiel, mali chodidlá zdeformované do takej miery, že mali problémy s bežnou chôdzou.
V stredoveku sa sociálne vrstvy odlišovali nielen oblečením, ale aj farbou oblečenia. Šľachta nosila červenú, roľníci a chudobní obyvatelia sa odievali do hnedej a sivej, obchodníci, bankári a aristokracia nosila červenú farbu. Podobne to bolo aj v iných vrstvách, ale aj povolania. Čo sa týka povolaní, farebné a odlišné obliekanie v podobe rovnošat poznáme aj zo súčastnosti, ako sú policajti, vojaci, hasiči, ale aj pracovníci v bankách, na pošte a v ďalších zamestnaniach.
Arabská kultúra považuje topánky za nehodné, pretože zakrývajú najnižšiu časť končatín a dotýkajú sa zeme. Za verejnú urážku považujú, ak chodíte v topánkach, ktoré odhaľujú chodidlá. Pre vlastnú bezpečnosť, pri návšteve Blízkeho východu po nikom nehádžte topánku, bude to brať smrteľne vážne a urazí sa.
Foto: ilustračné
